Klub bitkárov_ Kniha? Film?

V roku 1999 bol natočený kontroverzný film s názvom Klub bitkárov. Jeho jedinečné spracovanie a neskrývané použitie násilia, ktoré bolo podľa mnohých na hrane s akceptovateľným, spôsobili vo svete obrovský rozruch. Kritici film rázne odmietali, no milovníci psychologických thrillerov naň nedali dopustiť. Film bol nominovaný na Oscara a taktiež získal nomináciu v Brit Awards v kategórii Najlepší soundtrack.

Za úspechom mnohých filmov stojí prvotné knižné spracovanie. A nebolo to inak ani v tomto prípade. Popravde, ja som sa o Klube bitkárov dozvedela iba niekoľko týždňov dozadu od sestry. Keďže moja sestra a knihy sa od prírody odpudzujú, samozrejme, že mi bol odporúčený film. A tak som spravila to, čo normálne nemám vo zvyku, uprednostila film pred knihou. O tej som sa dozvedela až o niečo neskôr.

Po absolútnom nadšení, šoku, zdesení (skutočne neviem ako mám definovať môj bezprostredný pocit po dopozeraní filmu) som zostala chvíľu nemo pozerať na záverečné titulky a rozmýšľať. Na záver všetko dávalo zmysel. Všetko do seba zapadlo ako puzzle. A ja som chcela film vidieť ešte raz a pozornejšie si všímať všetky detaily. Tým, čo Klub bitkárov nepoznajú, nechcem prezrádzať dej, lebo potom sa stráca čaro. Budem sa snažiť kľučkovať príbehom bez toho, aby som prezradila to dôležité. Hlavný hrdina trpí nespavosťou, neustále sa cíti unavený.

Podľa Chucka Palahniuka, autora knihy, sa vtedy všetko zdá ako „kópia kópie kópie“... Neschopnosť odpočinku núti rozprávača hľadať riešenie. Zaujímavé je, že mu nepomôžu lieky či doktori. Pomáhajú mu práve ľudia, ktorí sú blízko smrti. Plač v ich náručí sa zdá upokojujúcim. Možno preto, že oni sa už vzdali všetkého materiálneho a sústredia sa len na to ako dožiť posledných pár mesiacov. Zdali sa mu čistí a úprimní. Vďaka nim našiel pokoj.

„Veľká vlhká tvár mi spočinie na temene a stratím sa vnútri. Vtedy mi je do plaču. Plač je

nablízku v dusivej tme, uzavretý vnútri niekoho iného, keď vidíte, že všetko, čo môžete v živote dosiahnuť, skončí v odpadkoch. Všetko, na čo môžete byť hrdý, odhodia. A ja som stratený vo vnútri.“ V lietadle počas služobnej cesty stretne muža, Tylera Durdona, ktorého si okamžite obľúbi. Po tom, ako mu nečakane vybuchne jeho dokonale zariadený byt plný švédskeho nábytku, sa k Tylerovi nasťahuje. Spoločne vytvoria Klub bitkárov a stanú sa z nich najlepší priatelia. Obaja našli v bitke potešenie, vykúpenie. Chceli zistiť niečo o sebazničení, o tom čo všetko ľudské telo znesie. A pravdou je, že Tyler rozprávača viedol cestou, ktorú on pred tým nepoznal. Mal len priemernú nenávidenú prácu, svoj dokonalý byt a stereotypný život, z ktorého sa zúfalo snažil uniknúť. Tyler mu pomohol. Do príbehu vstúpila žena menom Marla Singerová. Vo filme ju stvárňuje Helena Bonham Carter.

Popravde, neviem si predstaviť vhodnejší výber herečky na túto rolu. Žila v lacnom hoteli, kde ľudia chodili väčšinou dožívať a preto boli postele radšej obalené igelitom. Kradla džínsy z práčovne a predávala ich ďalej za pár dolárov. Preberala donášku jedla za svojich mŕtvych susedov. Chodila do podporných skupín pre ľudí trpiacich rakovinou napriek tomu, že nezomierala. Prekazila hlavnej postave to, čo po rokoch našiel. Pokojný spánok. Žena, ktorá bola iná, zúfalá, hľadajúca vykúpenie, bola napriek všetkému citlivá a schopná milovať. Spolu s Tylerom a rozprávačom sa dostáva do podivného ľúbostného trojuholníka.

V doslove autor spomína, že bitka (napriek názvu) vôbec nie je podstatou knihy. Kniha by sa pokojne mohla nazvať Klub koniarov a stále by plnila svoj účel. Podstatné bolo zobrazenie skupiny, akejkoľvek skupiny, ktorá slepo nasleduje pravidlá. V tomto prípade sa Klub bitkárov zmenil na neriadené centrum vesmírnych opíc, ktoré ničili všetko, čo im prišlo pod ruku.

„Prvé pravidlo klubu bitkárov znie o klube bitkárov sa nehovorí. Druhé pravidlo klubu bitkárov, o klube bitkárov sa nehovorí. Tretím pravidlom je, že sa bijú vždy dvaja. Štvrté pravidlo - prebieha vždy len jedna bitka. Piate pravidlo – protivníci sa bijú bosí a do pol pása nahí. A posledné pravidlo je, bitka prebieha dokedy je to nutné.“

Ak máte radi filmy či knihy so zamotaným dejom, určite silno odporúčam. Garantujem silný zážitok, pre mňa to bola jedna z najlepších kníh, ktorú som poslednú dobu čítala. Keďže záver je spracovaný rozdielne v knižnej a rozdielne vo filmovej verzii, odporúčam oboje. Len možno v opačnom poradí ako som to spravila ja.

Film stahuj tu

Knihu kúp tu

Autor - Karin Fronková

#recenzieknihy