Mainstreamová snaha o podrobenie ľudského rozumu

Prečo je cenzúra, propaganda, skresľovanie a zamlčanie faktov štandardnou praxou? Prečo sú mainstreamové médiá často náustkom chamtivej moci? Prečo exponovaná tlač vodí čitateľov za nos? Prečo nás rádiá zahlcujú bezvýznamnými škandálmi takzvaných osobností? Prečo sa mladí novinári neučia chápať mediálnu agendu a prinášajú pod váhou autority svojich bossov falošnú neutralitu? Učia ich univerzity, že podstatou mainstreamového média nie je informácia, ale moc?

Pýtajme sa tieto naliehavé otázky aj dnes, keď médiá bubnujú spolu s politikmi a vojnovými štváčmi do konfliktov. Pravdu obracajú naruby novinári vrátane tých, ktorí podporovali lži o nukleárnych zbraniach v Iraku 2003, kde sa následne prelievala krv nevinných, čo nebol ojedinelý prípad. Éra, ktorú žijeme, je tak nebezpečná a vnímanie verejnosti natoľko skreslené, že propaganda už nie je „neviditeľná vláda“ ako ju nazval Edward Bernays. Je to vláda. Vládne nám priamo, bez strachu a útočí na naše vnímanie sveta, na schopnosť oddeliť pravdu od lží. Máme mediálne boje, cenzorov, tvorbu nepriateľov – gigantickú montážnu linku z poslušných klišé, prekrúcania pojmov a falošných predpokladov.

Uplynulo storočie od prvej veľkej vojny. Reportéri boli odmeňovaní a dekorovaní šľachtickým titulom za svoje mlčanie a tajné dohody. Britský premiér sa vtedy zveril C. P. Scottovi z Manchesterských novín: „Keby ľudia vedeli pravdu, vojna zajtra skončí. Ale samozrejme ju nevedia a vedieť nemôžu.“

Carl Bernstein v roku 1977 odhalil, že viac ako 400 novinárov a spravodajských manažérov pracovalo pre tajné služby. Nemec Udo Ulfkotte šokoval priznaním, že od agentov CIA prijímal novinové články, ktoré publikoval pod svojim menom. Šokujúce? Tajné služby si celé dekády zaisťujú poslušnosť tradičnej tlače a televíznych staníc, čo odhalil aj Richard Norton-Taylor vo Veľkej Británii.

„Ďakujeme Washington Post, NY Times, magazínu Time a ďalším veľkým publikáciám, ktorých riaditelia navštevovali naše stretnutia a rešpektovali svoje sľuby mlčanlivosti 40 rokov. Bolo by nemožné rozvinúť náš plán pre svet, keby sme boli vystavení svetlám publicity počas týchto rokov.“ To sú slová Davida Rockefellera z mítingu klubu Bilderberg v nemeckom Baden-Baden, v júni 1991. Mainstreamové médiá a ich dobre platené pelotóny sa skláňajú pred cieľmi inzerentov a stále užšieho kruhu vlastníkov či konglomerátov. Nie je teda pre nich vhodné prijímať postoj alebo poskytnúť príbeh, ktorý by poškodil širšie záujmy vyvolených. Ako povedal John Swinton na večierku New York Press Club: „Neexistuje nič také ako nezávislá tlač. Kto z vás by bol tak pochabý a napíše svoj názor, čoskoro je na ulici a hľadá nové zamestnanie. Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať, hanobiť, plaziť sa pri nohách kapitálu a predávať svoju vlasť za denný chlieb. Sme nástrojmi a vazalmi bohatých mužov za scénou. Sme intelektuálni prostitúti.“

Spravodajstvo sa premieňa na kampaň s rétorikou studenej vojny. Cieľom je pomenovať „démona“ a trhať na kusy. Máme prechovávať povinnú nenávisť k agentovi „Osman“ Bin Ládinovi, neskôr k Hussajnovi, Kaddáfímu, dnes k Assadovi, Číne, Rusku a mnohým ďalším, ktorých nám určia. Máme veriť, že 11. 9. 2001 fyzikálne zákony neplatili a NATO nás chráni pred terorizmom, ktorý v žiadnom prípade nepodporuje. Občas zmizne aj celý štát. Saudská Arábia, zdroj extrémizmu a Západom podporovaného teroru, nie je témou okrem prípadov, keď ide o zmenu cien ropy. Jemen znáša 12 rokov útokov amerických dronov. Kto o tom vie? Koho to zaujíma?

Dôležité otázky bežného človeka, ktorý si za koncesionárske poplatky kupuje ilúzie, sú eliminované. Kritik s logickými otázkami je okamžite označený za hlúpy a nevzdelaný plebs. Skepticizmus a fakty spochybňujúce oficiálne príbehy už takmer zaváňajú trestným činom. Politická korektnosť nám prináša jediné a nespochybniteľné pravdy, ktoré sa očiam a ušiam verejnosti zopakujú tisíckrát. A tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

Všetci sa máme povinne tešiť z najväčšieho blahobytu, nekonečnej slobody a demokracie. Potravinová sebestačnosť a vlastný priemysel síce skolaboval, ale netreba sa obávať. Bohatstvo, ktoré je presúvané zdola nahor akumuláciou majetku je oslavované úslužnými médiami ako rast, prosperita a slobodná voľba. A na našej „spáse“ predsa dlhodobo pracujú transatlantickí spojenci, ktorým sme ponížene odovzdali suverenitu a ktorých na obrazovkách vidíme cez ódy hollywoodských projekcií.

Mainstreamová fatamorgána útočí na svoje obete nepretržite. Oddelenia psychologických operácií a vlád majú pripravené scenáre na každý deň. Zabezpečujú kontrolu vašich myšlienok útokom na emócie a pudy, šíria strach, prenikavo osočujú a viac sa zaoberajú malichernými aférami než vykazovaniu faktov vyváženým spôsobom. Dezinformácia, masová propaganda a kognitívna infiltrácia je prácou na plný úväzok a hlavný prúd stráca dôveryhodnosť inteligentného občana, ktorý sa dnes musí namáhať čítaním medzi riadkami.