Ako dobrovoľník na Uprisingu

Viera, odvaha, vášeň, láska, pokora, úprimnosť, otvorenosť, trpezlivosť, vôľa, štedrosť a činorodosť sršia každým rokom z tohto jedinečného podujatia, ktoré dokáže všetkých účastníkov na pár dní vytrhnúť z každodennej rutiny. Ak pominieme všetky nedostatky, ktoré akcia tohto rozsahu vždy prináša, organizačný tím festivalu opäť dokázal pozdvihnúť latku festivalu o kúsok vyššie. Robiť festival je adrenalínový šport a človek, ktorý sa do tejto za kus vďačnej a zároveň nevďačnej roboty pustí, musí byť bezpodmienečne veľký alchymista, dobrodruh a vizionár. Veľká vďaka a poklona patrí Rasťovi a Sveťovi za ich cit a odhad na správnych ľudí, ktorými sa dokázali obklopiť, dať im dôveru a kompetencie, bez ktorých by nebol festival tam kde je dnes. Ďakujeme za OZ eMSJe-radio aj za šalamúnske riešenie a výhodnejšie lístky pre náš tím, keďže akreditácia nám bola zamietnutá. Je to pre nás veľká výzva do budúcna dotiahnuť dokonca požiadavky pre udelenie PRESS, ktoré sme na 100% nemali splnené. Je to cenná skúsenosť, ktorú sa budúci rok budeme snažiť využiť v náš prospech. Veríme, že takto o rok už budeme môcť podporiť festival oficiálne a pozdvihnúť Uprising zase o stupienok vyššie. Efekt Červenej kráľovnej platí aj pre Uprising reggae festival. „Slovensko za uplynulé dve desaťročia prešlo rapídnou zmenou k lepšiemu, ale teraz ustrnulo vo vývoji. Alica v krajine zázrakov je kniha, ktorú už od jej vydania nečítajú len deti, ale aj celé generácie vedcov od matematikov až po filozofov. Preto sa odbornej interpretácie dostalo aj zdanlivo nevinnej epizódke, v ktorej Alica stretne Červenú kráľovnú. Spoločne začnú kráčať vpred, ale krajina sa vôbec nemení. Keď sa na to zvedavá Alica spýta, kráľovná sa veľmi počuduje: je predsa jasné, že človek, ak chce zostať na jednom mieste, musí neustále kráčať dopredu. A ak sa chce naozaj niekam dostať, musí bežať zo všetkých síl. Evoluční biológovia to nazvali efekt Červenej kráľovnej. Keďže vonkajšie prostredie sa neustále mení a vyvíja, zostať bez zmeny de facto znamená kráčať späť. To, čo bohato stačilo pred piatimi rokmi, teraz stačí ledva-ledva a o ďalších päť rokov nebude stačiť vôbec. Práve preto žiadny organizmus nemôže zastať vo vývoji - inak ho čaká neodvratná záhuba a pohltenie druhmi, ktoré sa stačili prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Tento biologický model je priamočiaro použiteľný aj na všetky druhy spoločenských organizmov - od firiem cez štát až po špecifické podujatie festivalového typu. Nikto nesmie zaspať vo vývoji, inak ho čakajú ťažké časy!“ Zdroj: neznámy

Čo tým chcel básnik povedať je, že dňom kedy sa brány Zlatých pieskov zatvorili za posledným účastníkom sa na ceste za ďalším ročníkom ponúka nová výzva. Prijať kritiku nielen tú konštruktívnu a pracovať ešte usilovnejšie a svedomitejšie ako doteraz. Každým rokom prekvapiť festivalových nadšencov niečím novým a nečakaným je pre organizátorov TOP úloha, s ktorou sa podľa ich bezprostredným reakcií už dávno stotožnili.

Mnohé reakcie na rozširujúci sa priestor v dramaturgii pre hip-hop boli rôznorodé. Rád by som reagoval a zastal sa vedenia festivalu a odobril im tento ťah ako správny z hľadiska prežitia. Treba si uvedomiť, že festival jednoducho nežije len z posolstva, ktoré šíri, ale musí si na seba v rámci možností aj zarobiť. Náhodou sa mne osobne kontrast ľúbivého reggae a útočného, miestami agresívneho hip-hopu páči. Treba len pochopiť, že nastaviť po facke aj druhé líce nie je vždy tá najsprávnejšia voľba. Jednoznačne festival je na vzostupe a je teraz oveľa vyváženejší a komplexnejší. Treba len chalanom dôverovať, lebo presne vedia čo robia a idú si svoje v rámci možností aj „cez mŕtvoly.“ Festivalu som sa zúčastnil ako dobrovoľník a za seba môžem povedať, že som si ho užil oveľa viac ako bežný festivalový nadšenec. Zodpovednosť nastúpiť na šesť hodinovú zmenu s čistým štítom môže pre niekoho pôsobiť na prvý pohľad zväzujúco. Ja som však objavil čaro tohto záväzku. Zbieranie odpadkov okolo main stage bolo potešenie už len pre to množstvo pozitívnej spätnej väzby, ktorú som od ľudí dostal. Návaly energie, ktoré sálali priamo z hlavného pódia ma oslovili natoľko, že som zabudol isť aj na obed. V mojom totálnom nasadení som si zabudol dať aj podpísať našej koordinátorke zmeny. Týmto chcem poďakovať aj Natálii za príležitosť a dôveru, ktorej sa mi od nej dostalo.

Z piatkového programu by som rád vyzdvihol Cham a.k.a. Baby Cham a jeho energickú dancehallovú šou na hlavnom pódiu, ktorá ma odpálila až do jeho rodného Karibiku. Priznám sa, tak na desať minút som zabudol, že som na zmene a mám zbierať odpadky. Veľmi vydarená premiéra a pre mňa jeden z objavov piatkovej noci. Druhú poznámku v diári za piatok mám pri šou, ktorú predviedli chalani DOPE D.O.D. na Arena stage. Koncert alá America priviedol ľudí v dave do psychózy (dúfam, že všetci obišli bez trvalých následkov). Kvantum ľudí, ktorí prišli poslední na stage ani nevideli. Malá skupinka odvážnych sa rozhodla pre radikálnu zmenu pozície a našla si VIP priestor na chatke naľavo od pódia a mohla si vychutnať šou v plnej paráde bez lakťov a kopancov v tvári. Maximálne vyšťavený, psychicky aj fyzicky, z celého dňa som sa doplazil po štvornožky do stanu a v sekunde som bol tvrdý. Pred sebou som mal totiž sobotu a vražednú zmenu od 18:00 do 6:00. Ráno som zažil veľký šok, nevedel som sa totiž postaviť na nohy. Ďakujem mojej osobnej masérke, ktorá si ma zobrala do parády a dala ma doobeda dokopy. Veľkolepé otvorenie sobotného programu nemohol dostať nikto iný ako Medial Banana band. Ďakujeme chalani, že ste sa zhostili neľahkej úlohy tejto prehnitej doby a hrdo nesiete tú pozitívnu pochodeň. Klobúk dole, nikdy na ten koncert nezabudnem. Mal som VIP miesto, a to na Sloníkovi pri Kofola stane. V úspornom móde a stave hlbokej meditácie zo mňa vyliezlo veľké posolstvo, a to „Aj tak sme všetci z Afriky.“ Ťažko sa ten moment vysvetľuje, išlo to skrze mňa. To, že mediálna bublina praskla, následne potvrdili svojím koncertom nielen Irie Mafia, famózny Onyx, ale aj veľký prorok a mesiášov služobník Anthony B. „Imagine that there is no Facebook“ sounds like Deja vú. Freedom fighter shows the way which we should to go. Jazyková bariéra u časti publika bola zjavná. Treba sa tomu jazyku do budúcna trošku povenovať. Od UB40 som veľa nečakal, a tak ani to sklamanie z ich šou nebolo také veľké. Po polnoci pri striedaní zmien som poprosil o hodinovú pauzu. Potreboval som sa skultúrniť, dal som si úžasnú sprchu na pláži. Vliala mi do žíl tak potrebné sily pre zvyšok vygradovanej soboty. Doprial som si prvé jedlo po polnoci a nechal som sa preložiť na Mungo´s stage z prozaického dôvodu, ktorý má však vlastný príbeh a nerád by som začínal novú dejovú líniu. Môžem však načrtnúť, že na Mungo´s stage sa o 1:30 predstavil headliner narodeninovej párty, ktorú momentálne eMSJe-radio v spolupráci s Out of control intenzívne pripravuje. Viac informácií už definitívne v piatok. Odmenou za moje nadpriemerné nasadenie a nadšenie do práce bolo, že som dostal spraviť poriadok v Mungo´s backstage. Sám šéf ma poprosil či by som skultúrnil aj pódium, a tak sa mi dostalo nečakanej príležitosti zoznámiť sa nielen s celou Mungo´s crew, ale aj s účinkujúcimi a ľuďmi z produkcie, ktorí sa bavili zarovno s ľuďmi dole pod pódiom. Ďakujem za vrelé privítanie Mungo´s Hifi crew je jedným z indikátorov, ktorý robí Uprising takým výnimočným podujatím.

O tomto je Uprising...

Ďakujem všetkým ľudom dobrej vôle, ktorí bezprostredne tú prijatú energiu odovzdali spať. Držala ma na nohách celé štyri dni, ktoré som na Zlatých strávil. Musím už končiť, blíži sa koniec tretej strany a už som vyčerpal limit. Na záver jedna otázka na zamyslenie jedného z účastníkov festivalu, ktorá sa pre mňa stala hajlajtom celej sobotnej noci. „Vieš mi prosím povedať, som zmätený, to slnko teraz vychádza či zapadá?“

autor: Jakub Knotek

#rozhovoryfotoreportyonlinevýstavy #rozhovoryfotoreportyonlinevýstavy