Ako som sa stala Au Pair v USA 1.časť

Koncom septembra som dostala papiere od Tomáša (niečo ako dotazník o mne), ktorý som musela vyplniť. Zároveň, aby ste mohli robiť Au Pair, musíte mať skúsenosti s opatrovaním detí z minulosti, čistý register trestov a byť zdravý. Na všetko som potrebovala pečiatky, podpisy a referencie. Takže som na týždeň odišla z Prahy na Slovensko domov a obehla doktorku, školu, kde som predtým učila, políciu. Celé to zabralo približne týždeň, lebo úrady a ľudia majú na všetko vždy čas =D. Takže pevné nervy hh! Keď som papiere mala vybavené, vrátila som sa naspäť do Prahy a odovzdala som to v agentúre u Tomáša. Okrem týchto dokumentov som musela napísať aj list rodine. Ide o list, v ktorom sa predstavíte, poviete odkiaľ ste, kto ste, prečo chcete byť Au Pair, vaše záľuby atď. Samozrejme so sebachváľou to netreba preháňať a radšej úprimne píšte všetko ako v skutočnosti je.

Platí pravidlo úprimnosť nadovšetko, lebo lož má krátke nohy! Potom som išla na krátke interview do agentúry, kde som vyplnila psychotest a Shannon so mnou robila krátky pohovor (v angličtine, no nebojte sa, nie je to žiadna skúška, za ktorú ste hodnotení známkou, je to veľmi príjemne, ničím stresujúce a hlavne vaša angličtina !! Vôbec!! nemusí byť skvelá!). Keďže agentúra v Prahe nie je priamo Au Pair agentúrou, ale len „partner“, tak sa papiere posielali do Anglicka. Potom sa mňa už „nič netýkalo“. Vždy, keď bolo niečo nové kontaktovali ma mailom, alebo telefonicky, čo potrebujú, alebo či má niekto záujem o Vás ako o Au Pair. V tomto štádiu ste len v pozícii čakateľa a nerobíte nič, len čakáte a čakáte. Postupne čas ubiehal a ja som už myslela, že sa nič nebude diať a asi nie som vhodný kandidát. Približne týždeň pred Vianocami som dostala mail z Au Pair International v USA, že má o mňa záujem jedna rodina. Čooo???!!! Skoro som odpadla od radosti a asi do 2 minút som rodine písala mail. O niekoľko dní ma kontaktovala priamo rodina. Neuveriteľné!! Šťastná, nadšená, nervózna – to všetko som vtedy bola. Zdalo sa mi neuveriteľné, že MŇA by niekto chcel.

Na to, aby ste išli robiť Au Pair do rodiny, ktorá ma o Vás podľa profilu záujem, musíte s rodinou hovoriť na Skype, mailom alebo telefonicky. Stále tu je totiž možnosť, že rodine sa nebudete pozdávať, alebo rodina nebude vhodná pre Vás. Preto mail, že rodina má o Vás záujem, akoby v prvom okamihu ešte nič neznamenal. Neklesajte na duchu, ak sa stane, že z toho nič nakoniec nebude. Pozrite, niekto sa ozval prvýkrát a URČITE sa ozve niekto ďalší. Sto ľudí, sto chutí! Môj prípad to síce nebol, ale naozaj nesmúťte! Vrátim sa k procesu, ktorý nastal po kontaktovaní rodiny. Vymenili sme si Skype a bolo to tu. Prvý Skype! V mojom prípade to bolo asi po 5 – 6 dňoch, nakoľko boli Vianoce a sviatky. Trvala to asi 5 minút! =D. Moja rodina bola takmer vždy zaneprázdnená, takže nemali moc času Skypovať. Nikdy. No ja som bola vždy šťastná. Pýtate sa na angličtinu? Áno áno, rozprávate po anglicky. Sú to Američania, takže iná možnosť nie je. Nerozumiete? Nič sa nedeje! Väčšina rodín počíta s tým, že Au Pair nerozprávajú po anglicky plynule, ba skôr očakávajú, že nebudete veľa hovoriť . Oni sú na to pripravení, ale nikdy sa mi nestalo, že by sa mi smiali! Keď nerozumiete stačí povedať, že nechápete (ja som to celkom často vravela =D) a oni Vám to povedia inak, alebo Vám to napíšu a vy to dáte do googlu!! ( som nesmierne šťastná, že GOOGLE existuje hh, verte mi bez neho by som sa asi nepohla =D). Postupne sme si písali a videli sme sa len veľmi sporadicky, no ja som stále nevedela na čom som. Už bola polovica januára 2015 a ja som stále bola v Prahe. Hmm, medzitým som dala v práci výpoveď, takže som začínala byť nervózna lebo zrazu hrozilo, že budem bez práce aj bez Au Pair a bola som na pochybách, čo sa bude diať. No vnútorne som bola zmierená s tým, že nikam nejdem a keďže nebudem mať v Prahe už prácu, budem sa musieť vrátiť na Slovensko. Všetko to bol risk alebo zisk. Akékoľvek rozhodnutie však v živote spravíte, nikdy ho neľutujte! Nech sa deje čo chce! Preto som nikdy neoľutovala, že som to skúsila a v konečnom dôsledku hrozilo, že to nevyjde! Všetko, čo sa v živote deje, deje sa z nejakého dôvodu. Ja tomu verím a určite verte aj vy. Po pár dňoch sa rodina ozvala znovu. Chceli ma! Prosím! Druhý šok, tento raz to už bolo oveľa viac istejšie ako prvý kontakt! Jes jes JEEEEEES. Idem do Ameriky, juchuuu!!! Takto asi nejako vyzerala moja reakcia a k tomu som aj tancovala, spievala a smiala sa! Hrozné, keď si to tak spätne uvedomím, lebo ani jedno ani druhé neviem =DDD! Asi po hodine som si uvedomila, čo to reálne znamená! Rok bez rodiny, bez priateľov, bez toho, aby som rozumela 100% všetkému! Fuuu, prvé pochybnosti. V tej chvíli pri mne stáli tí najdôležitejší ľudia – rodina a priatelia. Dúfam, že všetci presne vedia, kto to je, lebo zoznam by bol celkom dlhý, no patrí im veľká vďaka. Popravde? Keby som v tom bola sama, asi to zabalím už skôr. Dnes som šťastná, že som to neurobila! Nevzdávajte to!!!! Po pár dňoch prišla pre mňa správa od rodiny, že ma chcú od 1.2.2015! Facka! Totižto, bolo to asi 15.1.2015, kedy som správu dostala. Čiže som mala približne 15 dní!! Vedela som, že za 15 dní nestihnem odísť. Musíte totiž vybaviť víza a urobiť presne všetky veci, čo som robila, keď som išla do Prahy (úrady, doktorov - hlavne zubárov, lebo v Amerike je to veľmi drahé, banka, poistenie, skončiť s prácou a vrátiť sa na Slovensko). Napísala som rodine, že nemôžem. Bol to hrozný pocit, lebo na 90% som už bola v Amerike a zrazu to pre mňa znamenalo koniec.

Bola som celkom smutná. Napísala som rodine, čo cítim a ako ma mrzí, že to nevyšlo a prajem im dobrú Au Pair pre ich tri deti. Takto som sa s nimi rozlúčila. Začala som si zvykať zasa na to, že zostávam doma a nejdem nikam. Asi o týždeň prišla správa – počkáme ťa! Takže tentoraz som prežila tretí infarkt! To už bolo 100%, teda aspoň som myslela, že mám vyhraté. Celkom to ale nie je pravda. Až v tomto okamihu sa začal celý proces. Keď rodina odsúhlasí Vás a vy rodinu, agentúra Vám pošle testy, ktoré musíte vyplniť. Ide o 32 testov a každý musí byť spravený minimálne na 70%. Testy sa týkajú práce s deťmi, ich bezpečia, hrania a celková starostlivosť. Čo máte robiť v prípade ochorenia, popálenia, zranenia, ako sa s nimi môžete hrať, čo môžu jesť, s čím sa môžu hrať. Úprimne – keď som to videla prvýkrát myslela som si, že to nedám. Zdalo sa mi nemožné spraviť 32 kurzov, celé v angličtine a ešte v čo najkratšom čase. Pokiaľ tieto kurzy totiž nespravíte, agentúra Vám nezabookuje letenku a vy nejdete nikam. Vzhľadom na to, že ja som rodine sľúbila, že prídem a oni čakali iba na mňa (takmer mesiac boli bez Au Pair, čo je asi pre americké rodiny celkom namáhavé!), nemohla som pripustiť myšlienku, že to nezvládnem. Zaťala som zuby a hor sa do boja s anglickou „pedagogikou a psychológiou“. Nebola to žiadna výhra, ale spravila som to. Nechcem Vás odradiť, určite nie, všetky tie testy sú ľahké aj napriek tomu, že je to asi milión strán! Keď som to spravila ja, verte mi spraví to každý. Moja angličtina naozaj nie je na výbornej úrovni a určite si nájdete systém (tak ako ja) ako testy spraviť.

Nebojte sa a nestresujte. Ja som testy spravila asi za týždeň. Vo chvíli, keď agentúra vidí, že ste v polovici tých testov a úspešne, začne sa proces s vízami. To bolo komédie =D. Najlepšie je, že vy sa o nič nestaráte. O všetkom Vás informuje agentúra a všetko potrebné Vám pomôže vybaviť. Týmto smerom im chcem veľmi pekne poďakovať za pomoc a hlavne v mojom prípade trpezlivosť. Myslím si, že som celkom stresovala a až tak veľmi som nemusela. No vrátim sa k vízam. Keď prídu papiere do agentúry, pôjdete tam a vyplníte „dotazník.“ Potom pozriete kedy je na ambasáde voľný termín na stretnutie a hurá idete urobiť ten najdôležitejší krok. Ja som bola na ambasáde v Prahe. Prišla som tam so všetkými papiermi, ktoré mi dal Tomáš a čakala som kým ma vyzvú a spravia so mnou „pohovor“. Pán na ambasáde Vám zoberie odtlačky prstov a pýta sa Vás prečo chcete ísť do Ameriky a čo tam budete robiť. Pohovor je v angličtine, ale opäť raz hovorím – nebojte sa! Nerozumiete? Oni Vám pomôžu, alebo pomalšie hovoria, alebo Vám to povedia inak. Samozrejme je dôležité, aby ste vedeli viac ako len povedať svoje meno! Nemusíte hovoriť po anglicky na vynikajúcej úrovni, ale nemôžete vedieť povedať len : Hi, my name is Martina! Celý pohovor trval asi 5 min. Bolo to dosť rýchle. Ako vlastne budete vedieť, že víza dostanete? To bola otázka, ktorú som položila aj ja Tomášovi. Odpoveď: No pokiaľ si tvoj pas nechajú, víza dostaneš, pokiaľ nie, tak potom budeme hľadať, čo ďalej! HAHA, takú uspokojivú odpoveď som fakt nečakala! =D. Skoro ma porazilo od nervov! Pán si môj pas nechal, no bola som aj tak na pochybách, či víza budem mať alebo nie. Veľa ľudí ma upokojovalo, že nie je dôvod, aby mi ich nedali, keď si pas nechali, no ja som predsa len držala emócie na uzde. Postupne mi chodili emaily o posielaní pasu, jeho doručení a podobné veci, z ktorých som bola celkom zmätená, a tak som čakala čo príde! Asi po týždni som mala video skype s Tomášom, ktorý mi ukázal môj pas a potvrdené víza!

A je to tu ideeeeem. Bola to 200% istota. Začalo sa balenie a pomaly lúčenie s rodinou a priateľmi! Mamina, ocino a rodina boli šťastní, no aj smutní zároveň. Oni nedávali najavo, že majú strach, ale ja som to vedela. Pri každej príležitosti som im prízvukovala, že hneď, keď bude niečo zlé, vrátim sa domov. Budem im písať, volať, smskovať. Doma som nechala moje doklady všetky prefotené, aby mali aspoň niečo v ruke v prípade potreby. Ďalej kontakty na rodinu, agentúru, na Tomáša, na Martina. Netreba nič podceniť, jedná sa o Vaše bezpečie. Avšak stále je dobré to, že idete cez agentúru! Rodiny, ktoré sú v agentúre registrované sú preverované, tak isto, ako ste vy preverovaný po celú dobu! Ak máte akýkoľvek problém, agentúra Vám so všetkým pomôže, poradí Vám. Nebojte sa! Stačí sa len pýtať a nebyť plachý! Máte svoje práva a pokiaľ sa Vám niečo nepáči, hneď na začiatku to treba riešiť. Potom by mohlo byť neskoro! Ak si „nesadnete s rodinou“ je tu možnosť zmeniť rodinu, alebo sa jednoducho pobalíte a pôjdete naspäť domov. Začiatky nie sú nikdy jednoduché. Aby som nepredbiehala vrátim sa k baleniu, letenke a odchodu. Agentúra Vám pošle zabookovanú letenku, vy si podľa spoločnosti pozriete akú môžete mať batožinu, kde letíte, či prestupujete a skontrolujete časy.

Všetky informácie sú v emaily, ktorý dostanete, no ak niečomu nerozumiete, obráťte sa na agentúru a oni Vám pomôžu. Tak ako mne. Ja som nikdy neletela a bola som dosť mimo, keď som dostala letenku. Nevedela som nič, vôbec. Dokonca ani koľko kg si môžem zobrať. Preto som napísala aj Tomášovi aj Martinovi a ani jeden nemal problém pomôcť mi! Martin mi ukázal, kde čo je, vysvetlil ako na letisku, kde pôjdem, čo ma čaká. Bola som teda pripravená asi na 99%, a to posledné percento bolo už len reálny zážitok!

Pokračovanie nabudúce.

Náš cestovateľský blog - Na Zemi to žije, ponúka aj ďalšie príbehy od naších blogerov z celého sveta. Čítaj!

#nazemitožijecestovatelskýblog