Ako sa Smatana a Havran snažili „usvedčiť“ Rostasa
- Marián Benka
- Jun 1, 2015
- Čítanie: 3
Hoci tvorca neustále medializovaného zoznamu „konšpiračných webov“ Juraj Smatana dlhodobo odmietal diskusiu s tými, ktorých kritizuje, v stredu večer sa nechal pozvať do talk šou Michala Havrana, do duelu s našim šéfredaktorom Tiborom Eliotom Rostasom.
J. Smatana hneď na začiatok vyrukoval s tvrdením, že ľudia, ktorí sú vystavení „konšpiračným teóriám“ sa potom stávajú paralyzovanými a menej sa angažujú v aktivizme. Zrejme mal na mysli len „ten správny aktivizmus“, ktorý sa snaží pomáhať životnému prostrediu alebo odhaľovať korupciu (čo je určite chvályhodné), ale už nespochybňuje spoločenský systém ako taký.

Pretože aktivity, ktoré vyvíjajú ľudia okolo Zem a Vek alebo podobne zmýšľajúci, v druhej časti besedy odsúdil – hoci už tým, že ich spomenul, dementoval vlastné tvrdenie, že „konšpiračné teórie paralyzujú“. Išlo napríklad o referendum za vystúpenie z NATO, ktoré podľa neho ohrozuje Slovensko, pretože v prípade jeho úspechu by sme neboli bezpečnou krajinou a odišli by od nás zahraniční investori. Alebo o Memorandum slobodného občana, v ktorom sa okrem iného uvádza požiadavka, aby štátom vlastnená banka poskytovala občanom úvery s nulovým úrokom, čo je podľa Smatanu naivná predstava.
T. E. Rostas reagoval, že napokon aj v stredoveku fungovala bezúročná ekonomika a okrem toho, o tom, či budeme v NATO alebo či chceme mať štátom vlastnené banky by nemal rozhodovať Rostas ani Smatana, mali by sa k tomu vyjadriť občania v referende. A preto hlavnou požiadavkou Memoranda je práve sfunkčnenie referenda. S tým Smatana súhlasil, dokonca vyhlásil, že je členom malej mimoparlamentnej politickej strany, ktorá má sfunkčnenie referenda v svojom programe. Zaujímavé, že potom nevyužíva svoju relatívnu popularitu, získanú tým, že mu mnohé médiá dávajú priestor ako „protikonšpiračnému“ aktivistovi, na to, aby verejne o otázke referenda hovoril.
Diskusný večer, ktorého tému nám organizátori dopredu neoznámili, sa fakticky niesol v znamení témy „Usvedčme Rostasa a Zem a Vek“. J. Smatana ako „dôkazový“ materiál o tom, že píšeme „bludy“, citoval z článku Červená symfónia od Milana Pullmanna, o tom ako Rothschildovci financovali tajnú „kapitalisticko-komunistickú internacionálu“. Tento článok však nie je typickou ukážkou našej tvorby, je z kategórie tých špekulatívnejších, postavených na znepokojivých indíciách o tom, kto je alebo by mohol byť v pozadí oficiálnej moci. Prinášame ich čitateľom ako podnet na zamyslenie, nie ako absolútnu pravdu.
Na Rostasove poznámky o tom, že našou typickou prácou je využívanie priamych zdrojov (keď sa na tému Sionizmus bavíme s ľuďmi zo židovského prostredia alebo keď u nás píše čoraz viac autorov, ktorí sú priamo odborníkmi na danú obasť), Smatana nereagoval.
Naopak, začal vyťahovať jednotlivé čísla Zem a Vek, ktoré si údajne preštudoval, aby ostatní už nemuseli (inými slovami: „Ľudia, nemusíte si to čítať a utvoriť si vlastný názor, ja som to už urobil za vás“). Ukazoval však už len jednotlivé obálky, pričom ku každej mal zveličujúci komentár. Napr. číslo, venované rakovine, prezentoval ako odrádzajúce od návštevy onkológa, čo už je takmer „zločin“. Keď ho Rostas upozornil, že v tomto čísle sme dali veľký priestor špičkovému onkológovi Jánovi Lakotovi, ktorý sa v ďalšom rozhovore pre nás vyjadril, že náš pravidelne číta a ani raz sa nestretol s tým, že by sme odrádzali od návštevy lekára, nedokázal na to adekvátne reagovať.

Smatanovi v jeho snahách aktívne sekundoval „nestranný“ moderátor Michal Havran. Obaja sa snažili Rostasa vykresliť ako niekoho, kto sa stavia do úlohy obete a neustále sa sťažuje, ako je prenasledovaný a cenzurovaný. Pritom sa jeho časopis bez prekážok predáva a nevedie sa proti nemu jediný súdny spor. T. E. Rostas oponoval, že síce priama perzekúcia sa nekoná, ale neustále sú pod tlak stavaní ľudia, ktorí majú s časopisom niečo spoločné. Ako naposledy učiteľka košického gymnázia, ktorá si „dovolila“ ukázať na hodine dejepisu obálku časopisu, navyše maľovanú americkým maliarom židovského pôvodu. M. Havranovi takisto vyčítal jeho verejné vyjadrenia, napríklad keď napísal, že Rostas je „posratý nácek“. Havran to zľahčil konštatovaním, že to bola „umelecká tvorba“.
Smatana na jednej strane vyčítal Zem a Vek, že je zameraný jednostranne a dáva priestor len protiamerickým a protizápadným postojom. Na druhej strane na záver diskusie tvrdil, že množstvo názorov nie je dobré, lebo tým ľudí len zbytočne mätiete. Spolu s Havranom obhajovali rušenie diskusií na webových stránkach mienkotvorných médií, pretože väčšina názorov v diskusných príspevkoch je primitívna.
My si to nemyslíme. Ani táto reportáž z diskusie nemusí byť objektívna, nakoľko ju písal zástupca šéfredaktora Zem a Vek. Ak si chcete utvoriť objektívnejší obraz, pozrite si reportáž na portáli Aktuality.sk. Môžete si však všimnúť, že aj pod týmto článkom bola diskusia zrušená „z dôvodu narastajúceho počtu nevhodných príspevkov“.
Autor - Marián Benka
Záznam si pozri tu
Z portálu youtube bol vymazaný záznam z diskusie.
Predplatné Zem&Vek si objednaj tu
Zdroj - Zem&Vek
Comments