Kniha a jej význam v dnešnom informačnom veku

Mesiac, ktorý práve plynie máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Možno tento prívlastok už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má v literatúre v bežnom i študentskom živote svoje stále miesto. Rád spomínam na študentské časy a hodiny strávené v univerzitnej knižnici. Stala sa pre mňa priam posvätným miestom poznania.

Kniha je fenomén, ale 21. storočie jej postavilo do cesty mocných súperov, či už televíziu alebo internet. Boli časy, kedy som prečítal do mesiaca štyri knihy. Dnes som rád za jednu. Momentálne mám rozčítaný päťdielny historický román Bedári od Victora Huga. Tak sa môžete tešiť v blízkej dobe na recenziu z porevolučného Francúzska. Práve v tom ma kniha fascinuje. Môžem sa prechádzať ulicami Paríža a sedieť pri tom doma. Všetko záleží len na mne a mojej predstavivosti. Scenár je síce napísaný, ale ja som režisér. Ja poviem stop vo chvíli, keď si prečítaný odsek zaslúži zamyslenie. Dávam si otázky a hľadám odpovede. V tom spočíva čaro a jedinečnosť knihy. Vždy otvorí iné dvere v mysli a predstavivosti zvedavého čitateľa.

Ak má človek už niečo načítané, prichádzajú široké súvislosti, ktoré sa začnú zlievať do konkrétnych, živých obrazov. Potom príde chvíľa, keď v ruke držíte knihu a zrazu prestanete čítať, pozeráte do steny, kde sa premieta najväčšie divadlo večera a vaša hlava je projektor. Je to úžasný moment, kedy sa všetko okolo zastaví a nastáva istý druh tranzu. Pre tento moment sa oplatí čítanie skúsiť. Rád sa s Vami podelím o to veľké tajomstvo vášnivých čitateľov. Nie každý z nich je ochotný zdieľať ho. Múdrosť kníh je večná. Po rokoch som si uvedomil, ako veľmi knihy dokážu ovplyvňovať nielen moje názory a presvedčenia, ale aj každodenné zvyky a skutky. Človek prežíva všetky dobrodružtvá, radostii strasti spolu s hlavným hrdinom. Rastie a vyvíja sa až do záveru, kedy sa jeho skúsenosti a zážitky stávajú aj Vašimi zážitkami. Hrdinovia z kníh sa stávajú skutočnými postavami v našich životoch. Nemám problém hovoriť o svojich snoch a jedným z nich je raz napísať knihu. Dôvod je azda jasný. Tak ako J.K. Rowlingová a jej Harry Potter alebo Dan Brown a jeho Robert Langdon naučili ľudí, mladých či starších, opäť čítať. Dnešná doba potrebuje takých majstrov slova ako soľ. Každý uvedomelý človek začne časom cítiť morálnu povinnosť podeliť sa s tým čo objavil. Kniha je div sveta naprieč nedávnymi dejinami ľudstva. Týmto vzdávam hold všetkým veľkým spisovateľom, že našli v šírení slova svoje poslanie a svojimi knihami nám svietia na cestu ako majáky v tmavom rozbúrenom mori. Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Ako Milan Lasica venoval jeden zo svojich fejtónov práve knihe ako najlepšiemu priateľovi človeka. Už od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.

No a viete prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci? Je to celkom pragmatický dôvod. Už od roku 1955 bol marec vybraný z komerčných dôvodov. Zvolili si ho sami kníhkupci, lebo na jar bola malá návštevnosť v obchodoch. A v marci sa narodil a zomrel Matej Hrabenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Od rozšírenia internetu je marec nielen mesiacom knihy, ale práve aj mesiacom internetu. Žiaľ, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú beletriu a radšej využívajú internet, alebo sa neprítomne pozerajú na televíznu obrazovku. Podľa môjho názoru je to krok dozadu, lebo nastáva nenávratné vzďaľovanie sa od kníh a absolútne zameriavanie pozornosti na bezhodnotné programy a vysielania. Následkom je postupné znižovanie inteligencie a skreslený obraz skutočnosti. Kvôli vyššej sledovanosti nám ukazujú scény, ktoré sú veľmi expresívne vykreslené až absurdné, vôbec neodrážajú skutočnosť. Najviac ľudí pohlcujú reality show. Reality show je fenomén, ktorý vstúpil do života slovenskej mediálnej spoločnosti ako víchor. Vznikol v zahraničí, pôvodne ako relácia na zábavu, v ktorom vystupovali reálni ľudia z každodenného života. Ale veľmi rýchlo sa odvrátili od skutočnosti a vchádzali do extrémov. Ja osobne to hodnotím ako najhorší pokrok, čo reality show mohla urobiť. Došlo vlastne k úplnému odpútaniu od každodenného života. Veľa divákov si neuvedomovalo rozsah a následky tohto javu. Začalo sa to nevinne, ako forma relaxácie, raz týždenne. Ale postupným nárastom ponuky sa to skončilo závislosťou prisadať k televízoru deň čo deň, večer čo večer. Niektorí na to nepozerajú, no ostatní im o tom s radosťou porozprávajú. Stali sa popredným predmetom rozhovorov vo všetkých vekových kategóriách. Je badateľné, že od príchodu reality show značne poklesla úroveň navštevovanosti knižníc. Poklesol záujem o knihy. Celebritou a známosťou sa stali bezvýznamné osoby, ktoré nedokázali nič okrem existencie vo vile. Čím vulgárnejšie a arogantnejšie vystupovali, tým boli viac uznávaní. Títo showmani sa stali, žiaľ, vzormi. Na staré hviezdy a skutočné hodnoty sa pozabudlo. Toto považujem za najnegatívnejšie pôsobenie z oblasti televízie. Veď v dnešnej dobe sa nedá s nikým porozprávať ani o jednej dobrej knihe, lebo rovesníci, ale i postarší, dávajú prednosť vysielaným programom. Je to z dôvodu, že nemusia nad tým rozmýšlať, či uvažovať (akoby to robili nad knihami). Teraz je čas zamyslieť sa koľko času trávime pri telke či internete v porovnaní s knihou. Pozitívna skutočnosť je, že stále sme to my, kto rozhoduje čomu bude venovať svoj voľný čas. Viem, je ťažké zmeniť svoje staré zvyky, ale jedno staré čínske príslovie hovorí - zmeň svoj zvyk a zmeníš tak svoj osud. Byť sčítaný je v dnešnej dobe kľúčové a každý úspešný a hlavne šťastný človek má doma veľkú knižnicu.

Jakub Knotek

#recenzieknihy #článkyts