Príbeh študentov. Cez Singapur do Austrálie. 1časť

Bola som oslovená mojou dobrou kamarátkou či by som neprispela na stránku emsjeradia svojimi cestovateľskými zážitkami. Všimla som si, že v cestovateľskej rubrike emsjeradia sa začína pomaly formovať pekný mix, čo sa týka zloženia pocestovaných krajín. Inak to nebude ani v mojom prípade. Pokúsim sa Vám opísať jeden rok môjho života, počas ktorého som mala možnosť zažiť množstvo nádherných zážitkov, spoznať odlišnú kultúru od tej našej, nových ľudí, no hlavne, priniesť si domov nezabudnuteľné spomienky uložené v hlave a v pamäti fotoaparátu :) Takže nech sa páči, tu je moja cestovateľská story prežitá počas jedného krásneho roka v Austrálii.

Chuť vedieť dohovoriť sa po anglicky a použiť ju v praxi ma lákala dlho a mala som pocit, že učebnicová angličtina naučená počas strednej školy mi nestačí. Vedieť jazyk, ktorým sa človek dohovorí prakticky na celom svete ma veľmi lákalo. No a hlavne, šprechovanie nebola tak úplne moja šálka kávy ani napriek úspešne absolvovanej maturite z nemčiny. Chýbala mi ale odvaha do všetkého sa pustiť a rozhodnúť sa, že áno, chcem ísť študovať do zahraničia. Môj priateľ mal v tej dobe pocestovaných už niekoľko krajín, aktívne využíval možnosť zahraničných pobytov počas vysokoškolských prázdnin. Ku konečnému rozhodnutiu, že to definitívne chceme vyskúšať, sme dospeli v čase, keď som končila na vysokej škole bakalára, teda v roku 2010. Najprv sme začali uvažovať nad štúdiom v Európe. Starý kontinent sme však čoskoro vylúčili, pretože štúdium v Anglicku alebo presnejšie cestovanie do Anglicka sa stalo akýmsi výletom pre Slovákov. Chodíme do Anglicka na predĺžené víkendy, na nákupy, pobehať mestá. Čiže Anglicko a okolité po anglicky hovoriace krajiny sme vylúčili pre relatívnu blízkosť k Slovensku. Spojené štáty sa nepozdávali mne, pretože s tou už mal môj priateľ skúsenosti a chcela som, aby sme vybrali krajinu, ktorá bude pre nás oboch predstavovať niečo nové, nepoznané. Kanada sa nám javila príliš chladná. Posledná alternatíva, ktorú sme zvažovali, bola Austrália. Je tam teplo, zima takmer žiadna, tak prečo nie tam? Keďže zbožňujem teplo a leto je moje obľúbené ročné obdobie, bola pre mňa jasným favoritom. Takže krajinu by sme mali vybranú. Intenzívne prípravy sa začali v lete, po mojich promóciách, keď som absolvovala dva kurzy angličtiny pre lepší štart a zapadnutie medzi english speaking people. Na začiatok musím priblížiť finančné náklady takéhoto pobytu. Rátajte s tým, že vstupné náklady sú celkom vysoké. My sme mali rezervovanú spiatočnú otvorenú letenku, ktorá v tom čase vychádzala 1.500 eur na osobu. S výberom školy, postupom pri vybavovaní víz sme sa obrátili na agentúru, ktorá nám pomohla pripraviť podklady pre austrálsku ambasádu sídliacu vo Viedni a poskytla nám informácie o školách, mestách či možnostiach nájdenia si práce. Pre pobyt v Austrálii existuje niekoľko typov víz, pre nás boli v tej dobe najvhodnejšie študentské víza, ktoré umožňujú popri štúdiu pracovať 20 hodín týždenne. Neskôr sme sa chceli pokúsiť prejsť na partnerské víza, ktoré sú výhodnejšie vo viacerých smeroch, najdôležitejším kritériom je, že pri partnerských vízach už nemusia študovať obaja, stačí len jeden. Pre poskytnutie študentských víz bola jednou z podmienok aj dostatočná hotovosť na účte. Takto sa Austrálčania istia, aby im študenti nezostali bez peňazí a odkázaní na ich systém. V tom čase sa pohybovala výška tejto čiastky, ktorú človek deklaroval, že má na účte, okolo 10.000 eur. Štúdium na škole je podmienkou pre získanie študentských víz. Obviously :) Škôl je obrovské množstvo, ak to so svojím štúdiom angličtiny myslíte vážne, vyberiete si kvalitnejšiu školu. Ak uvažujete nad Austráliou kvôli zárobku, prípadne neskôr kvôli cestovaniu, môžete si vybrať školu, ktorá nie je veľmi striktná v podmienkach dochádzky, nekladie na študentov veľké nároky pri výučbe. Vybrať školu na diaľku bolo ťažké, zvlášť keď štúdium na prvých 16 týždňov bola zrejme najnákladnejšia položka v našom rozpočte. (cca 3000 eur). Prospekty zo škôl plné lesklých a žiarivých fotiek, študenti debatujúci nad učebnicami v parku, v pozadí jasná modrá obloha... Tak ako vybrať tú najlepšiu? Nakoniec sme si vybrali Browns English language school v Brisbane, možno že mali najkrajšie fotky :) Mali sme teda zaplatenú školu a bývanie v homestay rodine na pár týždňov, potom už bolo nutné nájsť si job a začať makať. Človek do toho išiel s rizikom, či sa mu podarí nájsť prácu hneď alebo po pár týždňoch poletí bez peňazí za rodičmi domov...Čo sa týka bývania na prvé týždne, nechceli sme ísť do veľkého rizika, takže sme si zvolili možnosť ubytovania v tzv. homestay rodine, čo je rodina, ktorá má zmluvu so školou a študenti tu môžu bývať počas svojho pobytu. Výhodou takejto rodiny je, že aj keď je možno človek trošku viac pod dozorom, lebo "rodičia" sa oňho starajú viac ako keby býval s kamošmi v podnájme, na druhú stranu sú to však "locals", takže ak máte šťastie na dobrú rodinu, môžu Vám toho veľa ukázať a naučiť Vás ako niektoré veci v ich krajine fungujú, čo je na začiatok pobytu perfektná pomoc. Pre ilustráciu uvádzam, že bývanie v homestay rodine nás vyšlo 1.000 AUD na mesiac. V auguste a septembri sme začali všetko naplno naháňať a vybavovať. Ja som prerušila štúdium na škole, Mirko začal v júli pracovať v novej práci, ktorá sa javila sľubne a preto ho mrzelo podať výpoveď. Letenku sme mali booknutú cez jeden internetový portál a podarilo sa nám vybaviť aj možnosť dvoch stopoverov. Papiere pre ambasádu sme zasielali v dostatočnom predstihu, ambasáda si však dávala na čas. Mirko bol vytešený už dva týždne pred odletom a vízami mi mával pred očami, ja som čakala a tŕpla do poslednej chvíle na potvrdenie víz a rozhodnutie zo školy, že mi povoľujú prerušenie štúdia. Pripravovali sme si podklady aj na neskoršie podanie partnerských víz, čo zahŕňalo obrovské množstvo papierov, vybavovačiek a potvrdení. O tomto type víz a formalitami s nimi spojenými sa podrobnejšie rozpíšem neskôr.

Deň D, teda deň nášho odletu nastal 13.10.2010. Našťastie to nebol piatok. Moje skúsenosti s lietaním boli v tej dobe obmedzené, takmer žiadne, strach z lietania vysoký - hraničiaci s hystériou, takže moje nároky na výber leteckej spoločnosti sa niesli v duchu "vybrať leteckú spoločnosť s najmenšou nehodovosťou". Štatisticky najúspešnejšie boli British Airwais a Quantas. A mohlo sa letieť. Po menšom meškaní sme sa mohli odlepiť z viedenskej dráhy smerom Frankfurt, kde nás čakalo niekoľkohodinové čakanie na ďalší let. Do Singapuru. To bol náš prvý stopover, ktorý sme si rozšírili na pár dní. Čakal nás krásny Boeing 747 a 12 hodinový let :/ Strava v lietadle úplná mňamka, a tak sme sa s plnými bruchami mohli pohodlne usadiť a vychutnávať si hudbu alebo filmy. Alebo mohol človek od únavy zaspať, lebo predsa len 12 hodín strávených v jednom sedadle dá zabrať.

Po prílete do Singapuru nás na letisku čakali bežné formality, kontroly a potom sa už mohlo vyraziť na hostel. Prechod z letiskovej haly do metra bol celkom rýchly, preto sme ani neregistrovali ako je vonku. V metre, nazývanom SMRT bola klíma vypeckovaná, že sme sa až triasli. Takže nás čakal menší teplotný šok po vystúpení z metra. Vonku 33 stupňov, vlhkosť vzduchu neuveriteľná a ešte s kuframi na hostel. Ten bol v mestskej časti Little India, kde žila indická komunita. Čakali nás pestrofarebné ulice, vysvietené tak, že človek nepotreboval ani pouličné osvetlenie. Indické motívy medzi jednotlivými budovami bohato stačili. Po vybalení najnutnejších vecí sme sa vybrali objavovať zákutia nočného mesta a čaro singapurskej kuchyne. Na druhý deň sme mali na programe Zoo, pretože tá je vo svete považovaná za jednu z najkrajších. Tento prívlastok jej právom patrí, pretože zvieratá tu majú pre život prirodzené podmienky, nie ako v našich záhradách, kde žijú opičky v menších výbehoch so samými mrežami a s prostredím, ktoré im nie je domáce. Pobehali sme ďalšie významné pamiatky a chrámy Singapuru, ako i najnovšiu štvrť Singapuru, ktorá vyzerala viac než luxusne. A potom, že svetom práve otriasala kríza. Pri pohľade na okolité budovy mal človek pocit, že ekonomická kríza je klamstvo, intenzívne propagované v médiách...

Po dvoch dňoch v ázijskej metropole sme mohli pokračovať k vytúženému svetadielu - Austrálii. Odlietali sme z terminálu, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších, čo sa týka letísk vo svete. Priamo v letiskovej hale sme mohli vidieť vysoké palmy, jeden z východov viedol do menšej kaktusovej záhrady. V lietadle už sme pozorovali okolo seba prevažne ľudí s čudným anglickým prízvukom, takže sme predpokladali, že to boli Aussies. Let do Brisbane sa niesol v pokojnom tempe, už nás nečakali žiadne divoké turbulencie ako počas letu do Singapuru. Po príchode do Brisbane nás čakali nekonečne dlhé administratívne procedúry, ktoré bolo nutné absolvovať. Z letiska sme sa ozvali našej homestay mum, kde sme mali prvý mesiac bývať. Dokonca sme mali telefonát zadarmo, lebo jeden z pracovníkov letiska bol Srb a keď videl Slovákov, že to máme od neho for free Čo sme však ušetrili na telefóne, sme nechali taxikárovi .....pokračovanie na budúce

Dominika

Foto - Singapur

#nazemitožijecestovatelskýblog