Brilantná čierna komédia - Hlava XXII

Mali sme túto knihu už ako povinné čítanie na strednej škole. Dostal som sa k nej až teraz po desiatich rokoch. Myslím, že pre stredoškolákov je to ťažký oriešok a treba do nej čitateľsky dospieť. Je to kniha, ktorá si pýta prečítať viackrát a môžem s kľudom potvrdiť, že si to zaslúži.

Art Buchwald poslal po vydaní románu do New Yorku z Paríža telegram: “Prosím, gratulujte v mojom mene Josephovi Hellerovi k jeho majstrovskému dielu Hlava XXII. Pokladám ho za jeden z najväčších vojnových románov.”

Fenomenálny úspech, ktorý autorovi otvoril cestu k veľkej spisovateľskej kariére, si táto kniha vydobyla groteskne absurdním popisom osudu hlavného hrdinu Yossariana a jeho bombardovacej letky, napadajúcu so stiedavým úspechom rôzne mestá, a predovšetkým kritickým zobrazením vojenskej mašinérie.

Brilantná čierna komédia sa zaoberá menej taktickým bojom dvoch armád ako bojom jedinca o prežitie v jeho vlastnej spoločnosti. Hoci pre hrdinu románu Yossariana je anonymný flak nemeckých granátov stálou hrozbou smrti, ozajstný nepriateľ je na jeho vlastnej strane – je to americká spoločnosť reprezentovaná leteckou armádou.

Kniha sa stala aj námetom na film s vynikajúcim českým dabingom - ukážka Vysvetlenie Hlavy 22.

O autorovi - Joseph Heller - sa narodil 1. mája 1923 v Brooklyne, vyštudoval na newyorskej univerzite, doktorát získal na Columbijskej univerzite a Fulbrightovo štipendium mu umožnilo študovať v Oxforde. Román Hlava XXII písal deväť rokov.

V rozhovore pre SME v máji roku 1997, Joseph Heller, ktorý bol hosťom pražského medzinárodného knižného veľtrhu Svet knihy, povedal: "A viete o tom, že (kniha) vznikla náhodou? Vydavateľ ma presvedčil, aby som svoje osobné zážitky z II. svetovej vojny napísal na papier. Začiatkom šesťdesiatych rokov vyšlo v Spojených štátoch veľa kníh s vojnovou tematikou, a keďže knihy kupujú najmä ženy, Hlava XXII nemala spočiatku veľký úspech. Spolu s vydavateľom sme však verili, že ide o výnimočnú knihu, a naozaj - postupne sa o ňu začal dvíhať záujem."

Joseph Heller

#recenzieknihy