Anglické Benátky - Canterbury

Sedím v lietadle po poľovníckej zábave. Prvýkrát letím a hneď s opicou. Nekonečný let. Sám a do neznáma. Super kombinácia, však? Dáte mi ľudia za pravdu, človeku celkom stúpne adrenalín.

Zrejme preto je cestovanie také návykové. V Stansteade na letisku stresujem, za dvadsať minút mi ide autobus a ja neviem odkiaľ. Potom zisťujem, že mám vlastne hodinu k dobru, veď sme prekročili časové pásmo. Chlapec z dediny vo veľkomeste. Na Victoria station som stretol snáď celý svet a zažil poriadny kultúrny šok. Toľko černochov, aziatov, moslimov vidieť naživo. Mal som nutkanie pozrieť každému pod sukňu či tam nemá aktivovanú bombu. Teraz sa už na tom len smejem ako som bol ovplyvnený strachom a teroristickou propagandou. Žil som dva roky kúsok od mešity a chodil okolo nej každý deň do práce. Moslimovia sú milí ľudia, väčšinou taxikári a neškodní. Tak ako naše babky pred kostolom poklebetia, tak si zvykli poklebetiť aj oni pred ich mešitou. Hlavná autobusová stanica v Londýne je maximálne vyťažená, ale ja len prestupujem. Môj príbeh satotiž odohráva na periférii mesta, približne osemdesiat kilometrov juhovýchodne v malom mestečku Canterbury, ktoré je sídlom hlavy anglikánskej cirkvi. Skvostom historického centra je pompézna katedrála. Cez mesto pretekajú tri kanály, po ktorých sa dá plaviť a cez ne sú prepletené typické anglické parky. Kúsok za mestom je druhé mestečko, a to campus renomovane jvzdelávacej inštitúcie University of Kent. .Atmosféra mesta je podmanivá a z ľudí vyžaruje veľká spokojnosť a radosť.

Dostal som príležitosť stáže pre spoločnosť Pilgrims, ktorá ponúka kurzy pre manažérov spoločnosti, učiteľov ako aj študentov. Prvý deň som bol dosť nervózny, ale jeden z lektorov pri zoznamovaní zadelil „Krtko trtká veveričku“ a ľady boli preborené. Spoznal som v Pilgrims úžasných ľudí, ktorí milujú svoju prácu a ich nadšenie ma pohltilo. Boli dni kedy som si večer uvedomil, že som celý deň nič nejedol. Poznáte to, keď Vás práca baví, jesť ani netreba. Jednu nedeľu som mal mať voľno, ale na pláne bol príchod asi 250 učiteľov na univerzitu. Teraz spätne si uvedomujem, že som pracoval druhý týždeň v kuse a učiteľov som vítal s úsmevom a plný energie. Občas som mal problém aj zaspať. Sú v živote činnosti, ktoré energiu berú a ktoré ju dávajú a treba nájsť medzi nimi rovnováhu. Tak som ďalší týždeň strávil v kancelárii tvorením databázy slovenských škôl. Nudná práca, ale dôležitá pre spoločnosť ponúkajúcu workshopy po celej Európe.

Oproti officu bol útulný podnik, na ktorom ma zaujal plagát „Tuesday bluesday“. Každý utorok som tam sedel a užíval si pánov muzikantov virtuózov. Jazz, blues či soul sa mi rýchlo dostali pod kožu. Naživo balzam na dušu a super relax po náročnom dni. Precestoval som celý kraj Kent. Ak chcete zažiť nefalšované Anglicko, tak Canterbury a okolie je správnou voľbou. Bol som aj na výlete v Londýne. Posledný deň pred odchodom. Strávil som ho celý nákupmi na Oxford street. Metro je bludisko. Nevedel som kam skôr ísť. Treba si výlet dobre naplánovať. Záleží od počasia. Mne pršalo tak som chodil po obchodoch. Zažil som krásnych šesť týždňov, kedy čas pre mňa dostal nový rozmer. Presne o tom je život, spoznávať nových ľudí, nové miesta, nové jazyky a kultúru. Vrátil somsa ako nový človek plný zážitkov a skúseností. Cestovanie je návykové a určite to nie je moje posledné dobrodružstvo.

Cez leto Vám budem písať z Kanárskych ostrovov. Dostal som prácu mojich snov.Budem trénovať tenis. Tak ľudia snívajte a učte sa jazyky. Adios