Archívny Chlapec - Rozhovor

foto Stanislav Holota

Akustických koncertov v dnešnej dobe nie je na výber veľa. Preto prichádza Archívny Chlapec, aby ti predstavil svoje sugestívne texty na zamyslenie. Pesničkár Richard z Kútov.

Ahoj Richard, na úvod sa predstav našim čitateľom:

Volám sa Richard a svoju hudbu prezentujem ako Archívny Chlapec. Hrám na gitare a spievam pesničky so slovenskými textami. Práve som dokončil album, ktorý ponesie názov ZVERY.

Odkedy sa venuješ hudbe?

Asi od svojich 15. rokov kedy som začal hrať na gitare. Ale až posledných pár rokov by sa to „venovanie hudbe“ dalo nazvať serióznym a cieľavedomým procesom. Pod pojmom „seriózny a cieľavedomý proces“ mám na mysli to, že hudbou naozaj žijem, a to až do takej miery, že som jej podriadil absolútne všetko vrátane pestovania si sociálnych väzieb, spánku, financií a iných životných mét.

Prečo práve hudobné meno Archívny Chlapec?

To vlastne ani neviem úplne presne. Môžem si samozrejme vymýšlať rôzne teórie ako napr. že sa stále cítim byť chlapcom (preto chlapec) napriek tomu, že od teenagerského veku už mám pomerne ďaleko – čítaj som starší (archívny). Pravda, realita je ale taká, že mi to proste „napadlo“, páčilo sa mi to, a tak som to použil...Keď som si vymýšľal názov, podmienkou bolo, aby to bolo v slovenčine čo malo korešpondovať s textami, ktoré som plánoval robiť výhradne len v materinskom jazyku. Čiže nie je za tým žiadne mystérium. Proste to ku mne prišlo.

foto Stanislav Holota

Vyhovuje ti sólo hranie? Predtým si hrával s kapelou...

Hrať sám a hrať s kapelou sú dve diametrálne odlišné veci, z ktorých každá má svoje pre a proti. Pri hraní s kapelou je super ten „sociálny kontext“ kedy môžeš zdielať všetky radosti a strasti, ktoré to prináša s ďalšími ľuďmi. Naproti tomu zase takéto fungovanie neumožňuje „absolútnu kreativitu“ v zmysle, že musíš robiť kompromisy, musíš diskutovať jednotlivé vyznenie skladieb s kapelou a či chceš alebo nechceš, vplyv kapely sa vždy do tvorby premietne aj keby hudbu skladal výhradne len jeden človek. Keď hrávam sám, tak toto všetko odpadá. Môžem si dovoliť prakticky čokoľvek, či už v textovej rovine alebo hudobnej a nemusím sa ostýchať, vysvetľovať a presadzovať si čokoľvek. Ale z dlhodobého hľadiska sa človek samozrejme cíti osamelo. Momentálne mi vyhovuje táto „osamelá“ poloha, pretože sa môžem plne koncentrovať len na hudbu a nepresakujú mi do tvorivého procesu žiadne iné vplyvy.

Texty piesní si píšeš sám, alebo ti niekto pomáha?

Texty si píšem sám. Výhradne. Od tej doby čo som začal písať slovenské texty, som tým úplne posadnutý. Píšem všade a neustále si robím nejaké poznámky, ktoré by som v budúcnosti mohol využiť vo svojich skladbách. Som fascinovaný slovenčinou aj keď ako „kovaný záhorák“ občas spisovnosť tohoto jazyka nejako zmrším. Nevadí mi to.

Kde berieš inšpiráciu/ kto ťa inšpiruje pri písaní textov?

Inšpiráciou je pre mňa úplne všedná každodennosť, vzťahy medzi mužom a ženou, vysporadúvanie sa so zložitosťou života. Proste všetko čo človek v istom štádiu života zažíva a s čím sa potýka.

Rok 2014 bol pre teba úspešný, kde všade si predviedol svoju tvorbu?

Pred Vianocami som dokončil také malé „turné“ po Slovensku. Hral som spolu s mojím dobrým kamarátom, skvelým človekom a hudobníkom Jurajom Stráskym (Just) a zopár koncertov aj sám. Precestovali sme prakticky celé Slovensko od Bratislavy, cez Trnavu, Martin, Banskú Štiavnicu až po Košice a Prešov. Príjemné miesta, super ľudia...toto je asi na celom hraní najkrajšie: stretávaš nových, inšpiratívných ľudí, navštíviš zaujímavé miesta. Živé hranie je veľmi návykové a je to príjemná alternatíva voči klasickej stereotypnej schéme „budíček, do práce, z práce, budíček, do práce, z práce...“ 

Ako prebiehalo nahrávanie albumu Zvery? (kde, s kým si nahrával, pocity )

ZVERY som nahral u Erika Horáka (Zlokot, Noisecut) v jeho štúdiu Lososound. A myslím, že som si nemohol vybrať lepšie miesto a lepšieho človeka na spoluprácu. S Erikom bola radosť pracovať a veľmi mi vyhovoval jeho prístup. Z toho, čo zo mňa tento pán „vytrieskal“ som úprimne nadšený a dúfam, že poslucháči albumu budú tiež.

foto Stanislav Holota

Prezraď na čo sa môžeme z albumu tešiť.

Naproti skladbám, ktoré som vydal minulý rok a ktoré boli nahraté so zvukom kapely – teda bicie, basa, klavír a pod. sú všetky pesničky na ZVERY oveľa striedmejšie a intímnejšie. Pri skladaní a nahrávaní som sa snažil ísť až úplne „na dreň“ čiže urobiť pesničku, ktorá by fungovala vo svojej nahej podstate a bez zbytočných nánosov iných inštrumentov. Taká je aj väčšina skladieb na tomto albume. Ak je aj v niektorých pesničkách použitý iný nástroj ako gitara, tak sme sa vždy snažili zachovať pôvodného ducha skladby a so všetkým ostatným narábať veľmi opatrne a s citom. Toto bola najmä Erikova úloha a zhostil sa jej na výbornú. Veľkú radosť mám aj z grafickej podoby celého albumu.

Máš z albumu Zvery svoju obľúbenú skladbu? A prečo?

Mám. Je to sklaba „Vážená pani“ s nádherným doprovodom na cello. Túto skladbu mám najradšej pre jej atmosféru, ktorú umocnila práve kombinácia cella, klasickej gitary a okolo toho sa ešte opatrne promenáduje spätná väzba elektrickej gitary.

Chystáš tento rok turné? Môžeme ťa toto leto vidieť na nejakom hudobnom festivale? Turné áno. Bude to také malé (veľké?) prekvapenie. Ďalej ako za toto turné zatiaľ „nedovidím“ .

Čo by si odkázal fanúšikom emsjerádia?

Určite by som ich pochválil za dobrý vkus a tiež za to, že tým ako sa zaujímajú a podporujú takéto projekty akým je aj emsjerádio, umožňujú im prežiť a rozvíjať sa.

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa nových nápadov pre ďalšie skvelé texty. Nech ti to hrá!

Archívny Chlapec - Spomienka na detstvo

Archívny chlapec - Mentálna emigrácia

Albumu ZVERY vydalo Slnko records - Kúp tu Koncert a krst prebehne 28.5 v bratislavskom Urban House na Laurinskej aj v sprievode kapely Dobropić, ktorá je ženským prienikom Zlokotu a Tu v Dome. Krstnými budú členovia skupiny Zlokot.

Redaktorka - Mária Škrabáková

Foto - Stanislav Holota

#rozhovoryfotoreportyonlinevýstavy #našahudba #rozhovoryfotoreportyonlinevýstavy