ZA VŠETKÝM HĽADAJ ŽENU - úvod z Tenerife

“Všetko je vždy tak, ako má byť a nič sa nedeje len tak.”

Obľúbený citát môjho veľmi blízkeho kamaráta, cestovateľa, dobrodruha a “babu” vo svojom remesle.

Tak ako on, ani ja neverím na náhody. A preto keď mi prišla už po druhý raz ponuka prispievať do cestovateľskej rubriky internetového rádia pre mladých umelcov, ktorú založili moji starí/”mladí” známi, zobral som to ako peknú príležitosť. Príležitosť splniť si svoj dávny sen. Teda jeden zo svojich dávnych snov, pretože ako sa ďalej dočítate v mojej sci­fiction (nazvyme to radšej takto, lebo niektorí by nemuseli prežiť fakt, že je to holá pravda), plním si svoje sny. Jeden sen za druhým, všetko čo som vždy chcel, postupne vychádza a myslím, že mám aj kľúč...možno nie pre každého, lebo každý človek má svoje limity chápania a vnímania reality.

Táto rubrika má byť o cestovaní, tak sa pokúsim viac sústrediť na miesta, ktorými som prešiel, a tosa vopred ospravedlňujem, že nie som skutočný cestovateľ.

Som len obyčajný chalan z Petržalky, “bohemian, kočovník”, čo mal od detstva sen precestovať celý svet, vidieť všetky krásne miesta a usadiť sa na tom najlepšom z nich.

Preskočím veľa kapitol keď poviem, že k svojmu prvému miliónu som sa dostal v banke.

Pár rokov poctivej práce a šťastnej konštalácie hviezd. Každopádne, ako vždy v živote, osud

zamiešal karty a predtým ako som získal svoj prvý milión, som stratil svoju veľkú lásku, Karolínu. Veľmi krásne, inteligentné, priebojné a cieľavedomé dievča, s ktorým som strávil dva krásne roky a mali sme spolu rovnaký sen...cestovať.Hneď ako mi nabehli prachy, výpoveď bola na stole. Ani milión, ani prisľúbené cestovanie Kaju neobmäkčili, a tak som na ten sen ostal sám. Pripravený zdolať svet a ukázať jej, že za to stojím. Bol to prestupný rok z koruny na Euro, takže zakrátko som o svoj milión, konvertovaním meny, prišiel. Sen “milionár” odškrtnutý:). Zostal som pomáhať riadiť chaoz pri zmene meny ešte pár mesiacov, no každú voľnú chvíľu v práci som googlil, zvažoval, kam sa vyberiem a začal sa učiť angličtinu, konečne. Pamätám sa, ako som raz riešil Havajské ostrovy, až som presvedčil kolegu, aby do toho šiel. Dal výpoveď a odletel ešte skôr, než som sa rozhodol niekam ísť. Nevadí, práve na rozlúčke s ním, v deň pred jeho odletom, som úplnou náhodou stretol ľudí, kvôli ktorým som sa dostal na svoju prvú veľkú cestu. Na Tenerife.

Tenerife je najväčší zo siedmych sopečných ostrovov. Podľa mojich počtov siedmych, tie

odfrčky nerátam. Iste pár ľudí naráta aj jedenásť. Dokonca koluje správa o ostrove, ktorý sa vynára a ponára...občas. Každopádne, sedem ostrovov tam určite je a sú viac­menej zaľudnené. Noo stále dostatok miesta a pomerne lacná pôda pre záujemcov. Sám zvažujem kúpu pozemku s jaskyňou pri lese, do desať kilometrov od mora...to je ďalší sen. Niekoľko informácií, ktoré nenájdete na wikipédii, nájdete aj tu:

http://www.ahojahoj.szm.com/ahoj_pozvanka_kanarskeostrovi.htm

http://ahojahoj.szm.com/ahoj_tipodvas_AronaTenerife.htm

http://cestovanie.sme.sk/c/5742830/pristav­obrov­na­kanarskom­tenerife.html

Miro, môj dobrý priateľ, s ktorým sme si na Tenerife užili svoje, mi ako prvý Slovák v cudzine

ozaj podal pomocnú ruku. Rozlohou asi 2 km2 , Tenerife nepatrí medzi giganty. Avšak výškou aktívneho vulkánu skoro 3 800 metrov a tiež polohou nachádzajúcou sa pri Maroku, kde ho obmýva studený golfský prúd, patrí jednoznačne medzi jedinečné klimatické TOP miesta na zemi. Je to krajina večnej, povedzme jari, aj keď človek si časom zvykne a dokáže rozpoznať aj zimné i letné mesiace.

Odporúčam všetkým, ktorí sa radi budia do slnečného dňa. Ak je náhodou ráno zamračené, žiadne obavy, do obeda sa mraky vytratia. Teide, aktívny vulkán a špeciálna tvarovitosť terénu poskytuje na juhu ostrova miesta ako Los Cristianos, kde skoro nikdy neprší. Mraky a vlhkosť sa zachytia na severe a na juh sa nič neprepustí. Voda príjemná, fanjšmeker by povedal trocha studená, za to “anglické kačice” a “škandinávske vtáky” sa v nej čvachtajú bez ohľadu na kalendár, po celý rok.

Ostrov patrí pod Španielsko. Keď ešte kolovalo pesos, ulice bývali plné turistov, o business nebola núdza. V súčasnosti, viac­menej pre Euro, ostrov postráda turistov, ktorí boli hlavným zdrojom príjmu. Ľudia, ktorých som stretol pri rozlúčke s kolegom, mali pravdu. Chlapec mi recitoval básničky o hojnosti a blahobyte. A všetko som tam videl. Možno ešte pár rokov predtým, než som sa tam dostal. Tieto údaje potvrdzovali aj Slováci a Česi (nespočetne som ich tam našiel) čo prišli 20­30 rokov predo mnou, pomohli vystavať všetky zábavné parky a hotely, ktoré teraz chátrajú prázdnotou. A práca? O tú sa človek musel zaslúžiť, mať známosti a byť na čakačke.

Ja som mal vždy šťastie. Možno preto som si našiel robotu skôr ako moja priateľka, čerstvo vyučená čašníčka­barmanka, ale s bohatými skúsenosťami z praxe (hej, preskočil som opäť zopár kapitol ­ s Patríciou sme sa dali dokopy krátko po mojom predošlom vzťahu...zhodou náhod na párty, ktorú organizovali práve ľudia, čo založili toto rádio:) Každopádne, obaja sme mali vsrdci ešte niekoho iného a ...v živote je vždy všetko tak, ako má byť. Preto jej vôbec nezazlievam rozhodnutie, keď si v krátkom čase našla staršieho muža.

Chodil som vtedy na dvanástky montovať špeciálne regále do novopostaveného LIDL skladu s českou partou robotníkov, ktorí sa rozhodli dať mi príležitosť. Z bankára roboš. No a čo. Plnil som si sen, začínal som život v novej destinácii. Vracal som sa večer a po nociach som sa snažil viac socializovať s domácimi obyvateľmi, či s mojím novým známym Markom z Maroka. Patrícia preferovala trávenie voľného času so Slovákmi, a tak sa po pár týždňoch po našom príchode na vysnívaný ostrov stalo, že som sa jej opýtal, či toho starého Slováka miluje. Odpoveď znela áno. Pamätám sa, že ich vekový rozdiel bola dĺžka môjho vtedajšieho života. Neriešil som jej rozhodnutie, láske sa medze nekladú, plus stále som mal v srdci moju Kaju, ktorej som chcel niečo dokázať. V živote stretávame ľudí, ktorých máme stretnúť, aby nám dali lekcie a potom sa cesty znova rozídu. Vtedy to pre mňa bolo trochu nepochopiteľné, ale povedal som im Good bye! A ostal sám. Pár dní na to nastali komplikácie s platením v mojej prvej práci. O niekoľko týždňov som mal termín spiatočnej letenky (bankárska poistka, keby niečo:)

Ako to celé dopadlo a ako dlho som ešte ostal na Tenerife, sa dozviete o týždeň (dúfam),

pretože som momentálne v Indii a ráno sa chystám nastúpiť na vlak Jaipur­Goa, čo bude trvať asi dva dni. Dúfam, že vás môj úvod do cestovania zaujal aspoň natoľko, že mi dáte druhú šancu a prečítate si ďalší článok, v ktorom sa pokúsim ešte viac sústrediť na cestovanie.

Zatiaľ všetko dobré!!

Tomáš Medveď Lelovic

#nazemitožijecestovatelskýblog