Ani otras mozgu ma od BMX jazdy nemôže odradiť - ROZHOVOR

Miro Kanďár má zaujímavý koníček. Venuje sa BMX jazde. Miro je veľmi šikovný chalan, ktorý má chuť stále sa v tejto oblasti zlepšovať a veríme, že o ňom budeme ešte veľa počuť. Ponúkame ti rozhovor s ďalším talentovaným človekom, ktorý vo voľnom čase nesedí

doma pred telkou...

Ahoj Miro, na začiatok sa nám predstav, povedz nám niečo o sebe.

Čaute, mám 17 rokov, študujem na strednej škole v Skalici, odbor hoteliérstvo. Po maturite

(ak sa podarí ) plánujem ísť na Policajnú akadémiu. Medzi moje záľuby prioritne patrí bike

a gitara, rád si niečo dobré navarím a skúšam cudzie jazyky, hlavne angličtinu a francúzštinu.

Sme tu s tebou kvôli BMX jazdeniu, takže v prvom rade vysvetli laikom čo to BMX znamená?

BMX predstavuje jazdu na bicykli nezvyčajným spôsobom, napríklad akrobacia na rampách,

robíme s bicyklom skoky, saltá. Jazdci sa rozdeľujú na tri skupiny: dirťáci – týpci skáču na

hlinených skokoch (tzv. dirty rampy), potom máme park jazdcov, tí už jazdia na rampách,

ktoré sú špeciálne prispôsobené vysokým skokom, saltám a otočkám. Poslednú skupinu

tvoria street jazdci, ktorí majú na bikeoch pripevnené pegy (kovové tyčky). Táto skupina sa

prezentuje skákaním schodov a triky robia na zemi, nepoužívajú rampy.

Do ktorej skupiny jazdcov patríš ty?

Donedávna som patril do skupiny park jazdcov, cca 3 roky som jazdil po parkoch. Teraz jazdím street.

Prečo práve street jazda?

Pri park jazde ide každý sám za seba, každý medzi sebou súťaží, napríklad kto viackrát otočí

bike vo vzduchu (tailwhip). Ale v streete ide o to užiť si s partiou, navzájom sa hecujeme

a užívame si samotnú jazdu. Tento štýl mi vyhovuje viac.

Kedy si sa prvýkrát dostal k tomuto športu. Aký bol tvoj prvý bicykel?

Dá sa povedať, že som už do tejto komunity svojím spôsobom patril, keďže som od 10-tich

rokov jazdil na skateboarde, čo ide v podstate ruka v ruke s bikeom. Občas som si požičiaval

bicykel od chalanov a cítil som, že je to niečo pre mňa. Takže som začal čekovať bazary

a môj prvý bike bol BMX 20 za 30 eur.

Na čom jazdíš dnes?

Momentálne mám poskladaný bike zo značiek Total BMX, Fiend, 34R (Free for ride) ale

v blízkej budúcnosti si plánujem vymeniť rám.

Kto ťa inšpiroval a inšpiruje aj dnes?

V prvom rade Michael Beran, svetová jednotka z Českej republiky. Keď som začínal jazdiť

frčal som na jeho dokumente True life, vďaka ktorému som mal neustálu motiváciu sa

zdokonaľovať a nevzdávať sa. Teraz sledujem týpkov Dana Laceyho, Garetta Reynoldsa

a Stevieho Churchilla.

S týmto športom sa mi spájajú zranenia. Ako si na tom ty?

Mal som zlomený členok, koleno a veľakrát píšťalu aj prsty na rukách. Moje najčerstvejšie

zranenie bolo zlomená kľúčna kosť na tri časti, z ktorého som sa zotavoval pol roka. Otras

mozgu ma takisto neobišiel. Takéto záležitosti ma ale nedokážu odradiť.

Dosiahol si nejaké úspechy?

Jazdím skôr pre zábavu, ale podaril sa mi jeden lepší kúsok - vyhral som 1. miesto na Slovenskom BMX pohári 2014, dokonca s drôtom v ramene 

Aký potenciál má podľa teba tento šport na Slovensku?

Myslím si, že BMX jazdenie ešte stále nie je vnímané ako šport, skôr ako pouličná zábavka.

Parky si chalani musia stavať sami cez občianske združenia a doliehaním na mesto. Dúfam,

že v blízkej budúcnosti tu budú vytvorené lepšie podmienky pre jazdcov.

Na záver. Aký máš najväčší cieľ v tomto smere?

Dúfam, že budem živý a zdravý (smiech) a budem jazdiť stále s kamošmi pre zábavu tak dlho

ako sa bude dať.

Ďakujeme za rozhovor... Mária škrabáková

#rozhovoryfotoreportyonlinevýstavy